O knižnici

Z histórie Tekovskej knižnice v Leviciach

Budova knižniceHistorický vývoj knižnice v Leviciach bol ovplyvnený historickými udalosťami a predovšetkým existenciou a fungovaním knižnice v národnostne zmiešanej oblasti. V meste najskôr vznikali maďarské knižnice. Vznik prvej slovenskej knižnice bol zaznamenaný až oveľa neskôr. Podľa dostupných historických prameňov na území mesta už v druhej polovici
19. storočia existovali viaceré súkromné, či spolkové knižnice. Pravdepodobne v roku 1859 vznikla v Leviciach Knižnica Jednoty Kasína, ktorá bola prvou maďarskou verejnou knižnicou. Jej knihovníkom bol Šándor Tóth. Zbierku knižnice tvorilo 1 360 zväzkov zväčša maďarských kníh, ktoré požičiavali výlučne členom a návštevníkom kasína.

V tom období existovali v meste ďalšie dve spolkové knižnice – Knižnica Čitateľského spolku remeselníkov a Knižnica Katolíckeho kruhu. Knižnicu Čitateľského spolku remeselníkov s počtom kníh 750 spravoval Ján Kováč, ktorý vypožičiaval knihy členom spolku zdarma a ostatným za niekoľko halierov. V knižnici Katolíckeho kruhu vypožičiaval knihovník Ladislav Jánoši 1 767 zväzkov bezplatne členom kruhu. V meste tiež pôsobila ďalšia súkromná Výpožičná knižnica Dobrovického, ktorej knižničný fond tvorilo 1 350 kníh, ktoré sa vypožičiavali za poplatok. 

O niečo neskôr vznikla Mestská maďarská verejná knižnica s fondom okolo 5 000 kníh. Po roku 1945 sa maďarská knižnica budovala takmer od začiatku z knižnice kasína, maďarského lýcea a Čitateľského spolku remeselníkov. Viedol ju učiteľ Juhász. 

Prvé známe pramene o vzniku slovenskej knižnice pochádzajú z roku 1927. Slovenská knižnica bola v tom čase na území mesta menšinová. Jej knihovníkom bol pán Hrnčica a po ňom knižnicu viedla učiteľka Gabriela Bažová až do roku 1938. Odvtedy až do oslobodenia
v roku 1945 nie sú známe správy o činnosti tejto knižnice. Po roku 1945 sa knižnice ujal učiteľ Koloman Šoško s manželkou. V tom čase bola knižnica otvorená 2 dni v týždni spolu
6 hodín. 

Do roku 1950 sa každá z týchto knižníc vyvíjala samostatne. Jediným styčným bodom medzi nimi bola slovensko-maďarská čitáreň, ktorú spravoval Pavel Huljak. 

Dňom 1. septembra 1951 bola zriadená Okresná ľudová knižnica, ktorá vznikla zlúčením slovenskej a maďarskej mestskej knižnice a boli do nej odovzdané knihy štátnej doplňovacej a Okresnej putovnej knižnice. Po spracovaní dvoch samostatných knižničných fondov maďarského (približne 2 000 kn. j.) a slovenského (2 000 - 3 000 kn. j.) a doriešení administratívnych náležitostí bola dňa 2. marca 1952 otvorená a sprístupnená Okresná ľudová knižnica v Leviciach. V rokoch 1951-1961 sa stala jej prvou riaditeľkou Margita Rischaneková. Až do súčasnosti v knižnici pôsobili riaditelia: Zuzana Králiková (1961-1962),
Štefan Vojtáš (1962), Jozef Róringer (1962-1980), Oľga Hudecová (1980-1988), Vlasta Kostolányiová (1989-1990), PhDr. Anna Vydrová (1990-1999) a od roku 1999 Mgr. Jana Holubcová. Počas svojej existencie sa knižnica v roku 1965 premenovala na Okresnú knižnicu a v roku 1996 zmenila názov na Tekovská knižnica v Leviciach, ktorý používa dodnes. 

Historické pečiatky knižnice najdené v knižnom fonde
Tekovskej knižnice v Leviciach

Pečať 1

 

 

 


Pečať 2Pečať 3Pečať 4

 


 

 

 




© 2006 Tekovská knižnica v Leviciach. WebDesign, analýza prístupnosti a redakčný systém SwiftSite od spoločnosti ELET.