Vitajte na našej stránke!   

Jar. Prichádza každoročne, pravidelne. Ale nie vždy a všade rovnako. Raz príde náhle, prekvapujúco, inokedy pozvoľna. No a veru neraz musí vybojovať aj tvrdý boj s odchádzajúcou zimou, ktorá sa nechce vzdať svojej vlády. Ale nech sa zima vzpiera akokoľvek, jar predsa len zvíťazí. Len čo obschlo pole, oráč pohnal svojho koníka, zaprel sa do pluhu, aby vyoral prvú brázdu proti vychádzajúcemu slniečku, lebo tak kázal odveký zákon. V takýto čas, na slnkom zaliate priedomia posadali si tí najstarší z našich rodov, aby zaspomínali na jar svojej mladosti. Prisadnime si k nim a cez ich rozprávania sa prenesme do niektorých slovenských obcí, kde ani dnes na krásu zvykov a obyčajov nezabúdajú.
Prvou našou zastávkou bude obec pri Hrone – Kozárovce. Bol som zvedavý, ako tu voľakedy vítali jar. „Ale prečo len voľakedy,“ svorne odpovedali teta Mária Švolíková a Mária Ďurovičová. „Veď veľa krásnych zvykov tohto obdobia sa zachováva u nás ešte aj dnes,“ dodali. „Na Kvetnú nedeľu, keď sme boli v kostole na veľkej omši, nevedeli sme sa dočkať konca. Prečo? Nuž, čakala nás dôležitá úloha, bežať domov, prezliecť sa a potom hybaj, chystať Kyselicu. Zo slamy sme spravili postavu ženy a tú sme potom nastokli na palicu. Postupne sme jej obliekali spodnú sukňu, spodník, bielu sukňu, vrchnú sukňu. Neskôr zásteru, rukávce s mašľami a nakoniec čepiec. Keď bola Kyselica hotová, pohol sa sprievod z jedného konca dediny na druhý. Dedinou znela pieseň: „Nesieme Morenu, v oleji smaženú. Kyselica, Morena, za koho si zomrela? Či za pána richtára, či za jeho syna?“

„Keď sprievod obišiel dedinu, zaniesli dievky Kyselicu k Hronu, tam ju povyzliekali a hodili do jarných vôd. Niekedy sa stávalo aj tak, že ju prehodili cez múr na farský dvor.“ Teta Švolíková dohovorila a už sa ohlasuje pani Ďurovičová: „Keď sa skončilo chodenie s Kyselicou, čakala nás, dievky, ešte jedna povinnosť. Pekne vyzdobiť veľký konár zelenej vŕbky pestrofarebnými stužkami a s ním obchádzať dedinu, zájsť do každého domu. Pred domom dievky zastali, pekne zaspievali a zavinšovali:

Doniesli sme vám, tento zelení máj, mladé leto. Ej, ftáčku ftáčku, čože mi tak šteboceš, či ťa zima trápi?

Keď dievky dospievali a  dovinšovali, vyšla na priedomie gazdiná a takto sa im prihovorila:

Ďakujem pekne za spev a vinš, nuž a tu máte odmenu. Tu máte za spev vajíčka. A aby ste mali toľko frajerov, koľko máte na skrini tanierov a bodaj by ste mali za belčov žita a za pajtu detí.“

 

Majling,  Vojtech 
Vynášanie Moreny. Prinášanie nového leta / Vojtech Majling. - In: Ľudové zvyky Tekova a Hontu : výberová textovo-bibliografická publikácia z knižničného fondu Tekovskej knižnice v Leviciah. - Levice : Tekovská knižnica v Leviciach, 2014. - S. 9-10.

                                                       

Verejne prístupné oddelenia Tekovskej knižnice v Leviciach

 

» Oddelenie odbornej literatúry
» Oddelenie beletrie a centrum KIS pre telesne postihnutých
» Oddelenie literatúry pre deti
» Hudobný kabinet
» Pobočka Vinohrady (poskytuje základné služby)
» Oddelenie bibliografie, informácií a automatizácie


Nitriansky samosprávny kraj

Infolib

vydavatel.sk

Partnerská knižnica Národnej rady SR

 

© 2006 Tekovská knižnica v Leviciach. WebDesign, analýza prístupnosti a redakčný systém SwiftSite od spoločnosti ELET.