Zriaďovateľom Tekovskej knižnice v Leviciach je Nitriansky samosprávny kraj

O nás: Novinky

Ľudovít Štúr



Dnes je to 205 rokov, čo sa narodil slovenský politik, spisovateľ, jazykovedec a kodifikátor spisovnej slovenčiny, jedna z najoslavovanejších osobností dejín slovenského národa: Ľudovít Štúr (28.10.1815-12.1.1856)                                                             

Narodil sa v Uhrovci, v rodine učiteľa. Pri otcovi získal základné vzdelanie. V štúdiu pokračoval na nižšom gymnáziu v Rábe a neskôr odchádza na evanjelické lýceum do Bratislavy. Na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej ako študent zapálený pre slovanstvo je silne ovplyvnený jej vedúcim profesorom Jurajom Palkovičom, ktorý ho privedie aj do spolku Spoločnosti česko-slovenskej. V roku 1834 sa stáva jej tajomníkom a rok nato jej podpredsedom. V roku 1836 Spoločnosť zorganizuje pamätný výstup na hrad Devín. Po študentských nepokojoch v roku 1837 je Spoločnosť zakázaná. Čo však Štúra neodradí a zakladá Ústav reči a literatúry československej. Významným medzníkom v jeho živote sa stáva pôsobenie na poste zástupcu na katedre profesora Palkoviča, kde vyvíja snahu o zamedzenie útlaku maďarskej časti národa, tzv. maďarizácie. Usiluje sa o vydávanie slovenských novín. Pamätným dňom sa stáva 11.7.1843, keď sa J. M. Hurban, M. M. Hodža a Ľ. Štúr stretávajú na fare v Hlbokom za účelom kodifikácie slovenčiny. Základom sa im stáva stredoslovenské nárečie. V roku 1845 dostáva Ľ. Štúr povolenie vydávať noviny, ktoré vychádzajú pod názvom Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský. Ani politika mu však nebola cudzia. Pôsobil ako poslanec mesta Zvolen a vďaka tomu sa dostáva na Uhorský snem v Bratislave, kde ako rečník vedie súboj s liberálom Lajosom Kossuthom, stúpencom maďarizácie. Kvôli silnejúcej maďarizácii organizuje Ľ. Štúr Slovanský zjazd v Prahe. Dňa 15.9.1948 spoločne s J. M. Hurbanom a M. M. Hodžom zakladajú vo Viedni Slovenskú národnú radu. Počas života bol aj literárne činný. Z jeho tvorby vyberáme: Slovanstvo a svet budúcnosti, Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a Náuka reči slovenskej, básnické diela – Dumky večerní, Spevy a piesne, spisy – Devätnáste storočie a maďarizmus, O národních písních a pověstech plemen slovanských.

Copyright © 2006 - 2024 Tekovská knižnica v Leviciach
Web dizajn a redakčný systém SwiftSite od spoločnosti ELET systems | Vyhlásenie o prístupnosti