Zriaďovateľom Tekovskej knižnice v Leviciach je Nitriansky samosprávny kraj

O nás: Novinky

Spomienka na Timravu



Božena Slančíková Timrava - jedna z našich najvýraznejších spisovateliek. Vrcholná predstaviteľka druhej fázy slovenského realizmu patrí jednoznačne ku kánonu slovenskej literatúry a jej meno v nás vyvoláva rozpomienky na časy školské. Bola by však škoda nevrátiť sa k jej dielam len preto, že sme ich už „prelúskali“ ako študenti. Majú totiž čo povedať aj v týchto dňoch, keď si pripomíname 70. výročie úmrtia ich autorky.

Na svet prišla 2. októbra 1867 v Polichne pri Lučenci ako Božena Slančíková a pseudonym Timrava si zvolila podľa miestnej studničky. Mala jedenásť súrodencov, z ktorých šesť sa dožilo dospelého veku, pričom viacerí z nich boli literárne činní. Spolu dokonca vydávali vlastný rukopisný časopis Ratolesť. Vzdelanie získala najprv v rodisku, potom ju učil otec – evanjelický farár Pavol Slančík. Neskôr – ako ona sama uvádza – na zavŕšenie výchovy ju poslali do Banskej Bystrice, kde ukončila 4. triedu meštianskej školy. Nikdy sa nevydala a celý život bola nútená zápasiť s existenčnými problémami. Krátku dobu strávila v Dolnom Kubíne, kde bola spoločníčkou vdovy Pavly Országhovej. Po otcovej smrti v roku 1909 sa z Polichna presťahovala do Ábelovej. Tu sa v roku 1919 stala vychovávateľkou – učiteľkou v štátnej detskej opatrovni. Od roku 1929 bola na dôchodku, v roku 1945 sa presťahovala do Lučenca, kde 27. novembra 1951 zomrela.  

Hoci jej prvotinami boli verše (žartovné, no často aj ironické), neskôr sa venovala najmä novelám a poviedkam, sporadicky i divadelným hrám. Námety čerpala zo svojho bezprostredného okolia, z bežného dedinského či malomestského života, z prostredia vidieckej inteligencie a sú poznačené autobiografickými prvkami. Vo svojich dielach podávala dokonalú charakteristiku ľudí a ich mentality, vlastností i zmýšľania, poukazovala na súdobé politické a národnostné problémy a bez rozpakov kritizovala i v tej dobe hlavné myšlienkové prúdy či zvyčajné praktiky diania na dedine. Do roku 1896 uverejňovala svoju tvorbu len v periodikách, neskôr vydávala samostatné knižné diela. V roku 1947 jej bol udelený titul národná umelkyňa.

Timrava – to nie sú len notoricky známi Ťapákovci, ktorí sa stali synonymom akejsi stagnácie, ale aj množstvo iných príbehov, v ktorých autorka podrobne „rozpitvala“ Slovákov i slovenskú dedinu. Postoj vtedajších kritikov a literátov voči jej prácam by sa dal označiť ako kontroverzný. Kým niektorí ju považovali za spisovateľku svetového formátu (napr. Martin Kukučín), iní ju kritizovali. V novele Skúsenosť sa dokonca dostala do rozporu s oficiálne chápaným národovectvom martinského centra, redaktor Jozef Škultéty bol vtedy nútený niektoré pasáže tohto diela zmeniť alebo vynechať, čo bolo príčinou jej kratšieho odmlčania. Opätovne začala písať až po povzbudení od svojej priateľky a významnej kritičky Eleny Maróthy-Šoltésovej. „Bagatelizovala svoje ,čarbanie‘, no zároveň bola veľmi citlivá na redakčné zásahy do textov. Jej vzťah k sebe bol zložitý, rozporuplný (nie náhodou svoje autobiografické hrdinky obdarila zápornými vlastnosťami) a jej sebakritickosť – ako sa vyjadrili pamätníci – hraničila takmer s komplexom menejcennosti,“ píše vo svojej knihe Tri spisovateľky Marcela Mikulová, literárna historička z Ústavu slovenskej literatúry SAV.

V liste adresovanom Terézii Vansovej sa Timrava doslova sťažuje: „Tu posielam Vám túto prácičku. Spísala som ju dľa žiadosti len na jeden bok papiera, no neviem, či nebudete ju musieť prepísať predsa pre môj škandalózny pravopis. Aj hanbím sa, že je i neporiadne napísaná (...) no toto je už piaty raz, čo som ju spísala. Ak ostane tu pri mne ešte, iste ju dodriapem, už mi je celkom sprotivená (...). Ja to pri každej mojej babranine mám takúto radosť. Čoby ju storáz napravila, ako sa mi páči – nepáči sa mi. Tak mňa týra môj ,talent‘!“ Empíria, ktorú zažil zrejme nejeden literát – to, čo sa na začiatku javí ako zaujímavé a podnetné, si pri každom ďalšom náhľade žiada nové a nové prepracovanie textu, s ktorým napokon aj tak autor nie je spokojný. Ani Timrava v tomto smere nebola výnimka.  

A hoci sa v jej dielach často vyskytovala - ako hlavný motív - láska, nikdy sa k nej nestavala sentimentálne, čím sa odlišovala od mnohých literárnych predchodcov – prozaikov. No na druhej strane, výsostné postavenie lásky si veľmi dobre uvedomovala. „Kde niet lásky, tam nemôže byť nič dobrého,“ hovorí jedna z postáv novely Veľké šťastie. Ako tvrdí Marcela Mikulová, „keď sa dnes začítame do Timraviných poviedok alebo noviel, až prekvapujúco naliehavo nás oslovia práve tie, ktoré zobrazujú lásku v niektorej z jej mnohých podôb. Táto téma svojou univerzálnosťou by mohla sama osebe zabezpečovať textom istú nadčasovosť, no je to predovšetkým originálny a neopakovateľný spôsob jej stvárnenia, ktorý Timrave zabezpečuje privilégium patriť medzi našu „živú klasiku“.“ Ďalší dôvod, ktorý radí Boženu Slančíkovú Timravu medzi nadčasových autorov, súvisí s jej dokonalým zobrazením často protirečivého či nevyspytateľného správania postáv, reflektujúcim autorkino poznanie človeka ako bytosti, ktorú vďaka jej originalite nemôžeme vnímať čierno-bielo.

PS: Aby tento príspevok nevyznieval ako lakonické vypracovanie maturitnej otázky, dovolím si na záver pridať perličku zo súkromného života Timravy – veľmi rada hrala karty. Pri tejto voľnočasovej aktivite, ktorú si obľúbila už v detstve, dokázala stráviť dlhý čas a najčastejšie boli jej spoluhráčkami netere, dcéry jej brata Bohuslava.

Text: Anna Medzihradská

Zdroj fotografií: internet



Bibliografia:

Božena Slančíková Timrava: Prózy, Ústav slovenskej literatúry SAV, Kaligram, Bratislava 2008

Marcela Mikulová: Timravine polemiky a tajomstvá. In: Slovenský konzervativizmus a literatúra písaná ženami vtedy a dnes. Živena, Bratislava 2018

https://www.litcentrum.sk/autor/bozena-slancikova-timrava/zivotopis-autora

https://history.hnonline.sk/profily/1049478-provokativna-a-kontroverzna-timrava-cely-zivot-sa-nezbavila-velkeho-trapenia

https://sk.wikipedia.org/wiki/Bo%C5%BEena_Slan%C4%8D%C3%ADkov%C3%A1-Timrava

https://www.snk.sk/sk/domov/49-muzea/1296-timrava-vasniva-kartarka-co-provokovala.html

https://zurnal.pravda.sk/esej/clanok/444554-timrava-nadcasova-i-provokujuca/

Copyright © 2006 - 2022 Tekovská knižnica v Leviciach
Web dizajn a redakčný systém SwiftSite od spoločnosti ELET systems | Vyhlásenie o prístupnosti