Spomíname na Júliusa Držíka
Výrazná osobnosť levickej a regionálnej divadelnej scény, dlhoročný člen Slovenského pohronského javiska (ďalej SPJ) pri MsOS Levice. Človek, ktorý žil pre divadelné umenie a ním rozdával bohatosť myšlienok ľudského ducha.
Narodil sa 8. apríla 1950 v Plavých Vozokanoch ako starší z bratov dvojičiek. Neskôr sa s rodičmi a súrodencami presťahoval do Levíc. Vyučil sa za kníhkupca na SOŠ v Bratislave. Po vyučení pracoval v kníhkupectve v Leviciach, neskôr sa zamestnal v Bavlnárskych závodoch V. I. Lenina vo výrobe ako farbiar a po vyštudovaní Strednej priemyselnej školy textilnej v Ružomberku ako normovač a vedúci.
Ochotníckemu divadlu sa začal venovať o rok skôr ako jeho brat František, už v roku 1977. Bratia si po prvýkrát spolu zahrali v inscenácii Pohľadnica z Benátok, kde Július hral úlohu Kleostína, za ktorú získal v roku 1978 na krajskej prehliadke v Modre cenu za herecký výkon. V roku 1980 v hre Slučka pre dvoch alebo domáca šibenica stvárnil postavu Doda, o rok neskôr v inscenácii hry Vládca Oidipus si zahral Kreona. V roku 1982 sa predviedol v úlohe Perdicana v hre S láskou sa neradno zahrávať. Od divadelnej sezóny 1982/83 bol vedúcim ochotníckeho divadelného súboru Slovenské pohronské javisko pri MsOS Levice. V hre Ryba pre štyroch z roku 1983 stvárnil postavu sluhu Rudolfa, po prvýkrát pod režijným vedením brata Františka. V roku 1984 uviedlo SPJ hru Smrť Jakuba fatalistu, ktorá dovtedy nebola inscenovaná na žiadnej slovenskej profesionálnej scéne. Hlavnú postavu Lunina bravúrne stvárnil Július Držík. Za túto inscenáciu získalo SPJ v krajskej súťaži ochotníckych divadelných súborov v Modre hlavnú cenu – Zlatý veniec Samuela Jurkoviča. V roku 1985 mu pripadla úloha Hektora v divadelnej hre Trójska vojna nebude. Dramaturgicky sa podieľal na inscenáciách : A rána sú tu tiché (1986), Čaj u pána senátora (1988), Hľadanie (1992). Medzičasom si zahral úlohu starca v Strindbergovej hre Sonáta príšer (1989) a rolu Artúra v Mrožekovej hre Tango (1991).
Po smrti brata Františka (+19.10.1995) sa ujal režisérskej taktovky, aby dokončil inscenáciu Ej, ej, ejne podľa hry Mikuláša Kočana Ej, Ďurko, Ďurko alebo Horúci zemiak. Premiéra sa konala 8.2.1996 a bola zároveň poslednou premiérou bratov Držíkovcov. O necelých 13 mesiacov nasledoval Július svojho brata - dvojča do ochotníckeho neba. Július Držík zomrel 13. novembra 1996 vo veku 46 rokov. Obaja bratia sú pochovaní na levickom cintoríne.
Od roku 1992 sa každoročne konajú v Tlmačoch Divadelné dni pod slovenskou bránou s podtitulom „Memoriál bratov Držíkovcov“.
Pripravila: Zita Müllerová, TK LV