Zriaďovateľom Tekovskej knižnice v Leviciach je Nitriansky samosprávny kraj

O nás: Novinky

Spomíname na Magdu Pavelekovú



Rodená Lörinczová, narodila sa 7. júna 1931 v Leviciach, kde aj vyrastala a prežila šťastné detstvo. V roku 1951 absolvovala stredoškolské štúdium na Gymnáziu v Leviciach. V roku 1956 ukončila štúdium na bratislavskom Konzervatóriu. Ešte počas gymnaziálnych rokov sa stala zakladajúcou členkou Krajského divadla v Nitre (dnešné Divadlo Andreja Bagara), kde začala v roku 1949 svoju hereckú kariéru. Počas sedemnástich divadelných sezón tu vytvorila desiatky prevažne úsmevných postáv, vyhovujúcich jej komediálnemu naturelu. Toto obdobie bolo poznačené učením sa disciplíne, hereckej skromnosti a etike, vlastnostiam, ktoré jej vštepoval hlavne Andrej Bagar. Po príchode do Bratislavy v roku 1965 pôsobila spočiatku na scéne Tatrarevue, kde sa z nej stala muzikálová hviezda. V septembri 1971 sa stala členkou činohry bratislavskej Novej scény. Počas 42 rokov pôsobenia na doskách NS, ale nielen tam, vytvorila množstvo čarovných postáv v hrách Goldoniho, Shakespeara, Gogoľa, Ostrovského, Čechova, Schillera, Moliéra, Tajovského, Stodolu, Chalúpku, Soloviča a ďalších domácich i zahraničných autorov. Publikum očarila jej komediálnosť, ktorou pobavila i rozosmievala hľadisko, ale aj v tragikomických úlohách ho privádzala k zamysleniu a úsmevu cez slzy. Patrila medzi často obsadzované herečky. Bolo ju vídať asi v 205 televíznych inscenáciách a v niekoľkých fimoch. Prvé filmové skúsenosti získala v roku 1969, keď ju režisér Juraj Herz obsadil do úlohy Eny z baru v televíznom filme Sladké hry minulého leta. Neskôr spolupracovala aj s Martinom Ťapákom vo filmoch Pacho, Hybský zbojník (grófka Pálfy - 1975), Stratená dolina ( Driemková - 1976). S Petrom Solanom vo filme A pobežím až na kraj sveta ( Malatincová - 1979) a so Stanislavom Párnickým vo filme ...kone na betóne (tetka Verešpejka - 1979). Najčastejšie sa však objavovala v televíznych inscenáciách ako Mandragora (1979), Zločin a pokánie (1982), Chrobák v hlave (1983) alebo Keď báčik z Chochoľova umrie (1990). Od roku 1999 sa preslávila ako Matka predstavená v muzikáli Mníšky a následne v pokračovaní Mnišky 2 – Milionárky až do roku 2011, keď účinkovanie v muzikáli musela zo zdravotných dôvodov ukončiť.
Pracovala aj v dabingu, najmä ako Paula v maďarskom animovanom seriáli Miazgovci. Predstavila sa takmer v 60 zábavných reláciách v rozhlase a televízii. Veľmi milo a úsmevne pôsobila jej zábavná relácia Bonzáčik a svojimi vtipnými poznámkami rozosmievala publikum v relácii Inkognito. Bola aj protagonistkou televízneho seriálu o nadváhe Tak už dosť. V roku 2008 účinkovala v televíznom seriáli Áno, miláčik! v úlohe Magdalény.
Dobrú náladu na Slovensku šírila tak isto cez zábavné programy Slovenského rozhlasu Minizábavník a Echorádio. V roku 2001 jej vyšla umelecká autobiografia Spomienky starej herečky a s dlhoročnou priateľkou Gizkou Oňovou napísali kuchársku knihu Jedna papá, druhá varí, pritom jedna druhú baví, ktorá vyšla v roku 2007.
Magda Paveleková získala za svoje herecké majstrovstvo viacero ocenení. V roku 1982 to bol titul Zaslúžilá umelkyňa. V roku 2007 počas 10. ročníka ochotníckeho Festivalu Aničky Jurkovičovej v Novom meste nad Váhom prevzala cenu Kvet Tálie. Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič jej udelil v januári 2013 Pribinov kríž II. triedy za mimoriadny prínos v oblasti kultúry. V roku 2013 bola Magda Paveleková uvedená aj do Siene slávy ankety OTO. Toto ocenenie si preberala už na vozíku.
Magda Paveleková bola vydatá a mala jednu dcéru Ninu. Po jej smrti (vo veku 34 rokov) vychovávali s manželom dvoch vnukov Tomáša a Andreja. Posledné roky žili v Dunajskej Lužnej. V januári 2014 po 61 rokoch spoločného života jej manžel Štefan umrel.
Magda Paveleková zomrela 20. júla 2015 v Dunajskej Lužnej.

Spracovala: Zita Müllerová, Hudobný kabinet TK LV

Copyright © 2006 - 2021 Tekovská knižnica v Leviciach
Web dizajn a redakčný systém SwiftSite od spoločnosti ELET systems | Vyhlásenie o prístupnosti