Zriaďovateľom Tekovskej knižnice v Leviciach je Nitriansky samosprávny kraj

Osobnosti a pamiatky regiónu: Osobnosti regiónu

Osobnosti regiónu

Ukážka zo Slovníka osobností levického regiónu...

Bahna Ján Milo Doc., Akad. arch., Ing.

architekt
8.4.1944 Pukanec


Ján Milo BahnaNarodil sa 8. apríla 1944 v Pukanci. Maturoval na gymnáziu v Leviciach v roku 1961. Neskôr absolvoval štúdium architektúry na Slovenskej vysokej škole technickej (1967) a na Vysokej škole výtvarných umení (1970) v Bratislave v ateliéri profesora Vojtecha Vilhana, s ktorým neskôr spolupracoval na viacerých významných projektoch. Od roku 1971 až do roku 1990 pracoval      
v Štátnom projektovom ústave obchodu a v ateliéri Pro linea. V súčasnosti pôsobí ako docent na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Okrem toho vedie Ateliér Architektúry (AA). V jeho súkromnom ateliéri vznikli v posledných rokoch významné projekty rekonštrukcií objektov modernej architektúry. K jeho najvýznamnejším realizáciám patrí interiér banky v Žiline a Čadci, Obchodný dom Ružinov v Bratislave, Centrála VÚB a budova ČSOB v Bratislave. V roku 1997 bol ocenený Cenou Dušana Jurkoviča za budovu centrály VÚB v Bratislave.

Bahna Vladimír

režisér, scenárista, dramaturg
25.7.1914 B. Štiavnica - 19.10.1977 Bratislava

Vladimír BahnaPochádza z rodiny pukanského remeselníka - kolára. Detstvo a dospievanie prežil v Pukanci. V roku 1934 absolvoval Školu umeleckých remesiel v Bratislave. Po skončení školy pracoval ako typograf v tlačiarni Únia, neskôr bol redaktorom časopisu Nové Slovensko, dvojtýždenníka Film a bulletinu Nástup v Bratislave. V roku 1945 bol poverený funkciou tlačového referenta levického frontového Pohronia. Od roku 1946 pôsobil v Slovenskom filme. Bol dramaturgom, scenáristom a režisérom dokumentárnych
a hraných filmov. Neskôr pôsobil ako riaditeľ Štúdia hraných filmov a Ústredia slovenského filmu v Bratislave. Z jeho rozsiahlej krátkometrážnej a dokumentárnej filmovej tvorby treba spomenúť filmy Kvapka slnka (1946), Čarovný prút (1948) a Dúha nad Slovenskom (1951).Z regionálneho hľadiska sú zaujímavé dva filmy Pukanskí kolári (1947) a 900 rokov niekdajšieho slobodného kráľovského mesta Pukanca (1976). K významným dielam filmovej a televíznej hranej tvorby patria Pole neorané (1953), Žena z vrchov (1955), Posledná bosorka (1957), Zemianska česť (1957), Dom na rázcestí (1959), Predjarie (1961), Návrat Ondreja Baláža (1963), Mária (1963), Geľo Sebechlebský (1963), Slnečný kúpeľ (1964), Prípad (1964), Námestie svätej Alžbety (1965), Na brehu priezračnej rieky (1966), Stopy na Sitne (1968), Generácia (1969), Skrytý prameň (1973), Poéma o svedomí (1978).

Bakoš Ľudovít PhDr., Prof., CSc.

pedagóg
9.10.1919 Pukanec - 15.2.1974 Bratislava


Ľudovít BakošNarodil sa 9. októbra 1919 v Pukanci. V rokoch 1938-1942 študoval filozofiu a klasickú filológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Žiline a v Banskej Bystrici. V päťdesiatych rokoch pracoval ako vysokoškolský profesor na Vysokej škole pedagogickej a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1959-1972 bol riaditeľom Ústavu pre učiteľské vzdelávanie pri Univerzite Komenského v Bratislave. Bol účastníkom ilegálneho protifašistického hnutia. Po vypuknutí SNP bol spoluzakladateľom Revolučného národného výboru v Pukanci. Zaslúžil sa o rozvoj pedagogiky a o výchovu učiteľov. Zaoberal sa dejinami školstva a pedagogiky, problematikou učiteľského vzdelávania a teóriou výchovy.

Ballek Ladislav

spisovateľ, publicista
2.4.1941 Terany - 15.4.2014 Bratislava

Ladislav BallekVyrastal v rodine colníka, najskôr v Teranoch, Dudinciach, neskôr v Šahách, kde navštevoval základnú i strednú školu. Študoval na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Krátky čas pôsobil ako učiteľ, pracoval aj ako novinár. V roku 1972 sa stal vedúcim literárneho odboru Ministerstva kultúry, v roku 1980 bol námestníkom riaditeľa Slovenského literárneho fondu, neskôr tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov. Vo svojej tvorbe sa často vracia do svojho rodného kraja, na južné Slovensko, do okolia Šiah. Pôsobil ako poslanec NR SR za Stranu demokratickej ľavice a od marca 2001 je veľvyslancom SR v Českej republike. V prezidentských voľbách v roku 1998 bol jedným z kandidátov na post prezidenta SR. Venuje sa profesionálne literatúre.

Baross Gabriel

národohospodár, buržoázny politik
6.7.1848 Pružina - 8.5.1892 Budapešť


Gabriel BarossV rokoch 1857-1861 študoval na gymnáziu v Leviciach a Ostrihome. Študoval právo v Budapešti. Neskôr pôsobil ako stoličný úradník v Trenčíne. V roku 1885 sa stal spoluzakladateľom a jedným z vedúcich činiteľov Uhorského vzdelávacieho spolku Slovákov. O rok neskôr sa stal ministrom dopravy a od roku 1889 pôsobil ako minister priemyslu a obchodu. Bol prezývaný “železným ministrom”. Zaslúžil sa o rozvoj a modernizáciu železníc, železničnej a vodnej dopravy, rozvoj poštových služieb. Na niekdajšom dome v bývalej Zelenozáhradnej ulici v Leviciach, v ktorom ako študent býval, bola mramorová pamätná tabuľa, ktorá sa v súčasnosti nachádza v Tekovskom múzeu v Leviciach. 9. mája 1999 mu bola na “kalvínskom” dome na levickom Námestí hrdinov odhalená pamätná tabuľa.

Bátovský Ľubor

básnik, publicista, regionálny historik
5.2.1925 Starý Tekov - 21.1.1998 Tlmače

Ľubor BátovskýNarodil sa 5. februára 1925 v Starom Tekove. Do gymnázia chodil
v Leviciach a v Zlatých Moravciach. Ako 19-ročný sa zúčastnil SNP ako dobrovoľník Jegorovovej partizánskej skupiny. Maturoval až po skončení vojny. Po vojenčine pracoval ako osvetový dôstojník na letisku Tri duby. Svoju profesionálnu novinársku kariéru začal v závodnom časopise Bučina vo Zvolene. Neskôr pracoval v SES Tlmače a bol spoluzakladateľom prvého závodného časopisu Pohronský kotlár. V roku 1955 nastúpil na ONV v Leviciach a vydával okresné roľnícke noviny Hlas roľníka. Odtiaľ prešiel do denníka Smena, neskôr do Roľníckych novín. V rokoch 1958-1960 bol šéfredaktorom nitrianskeho mesačníka Rozlety a v rokoch 1961-1969 bol vedúcim redaktorom levického Pohronia. V období normalizácie bol za svoje postoje existenčne postihnutý a odmlčal sa. Písať však neprestal. Za 15 rokov napísal takmer 15 básnických zbierok, dvanásť zväzkov práce Starobylý Tekov, 400 strán diela Zásvity z Tekova (kronikárske eseje). Knižne mu vyšli len tri diela. Po novembri 1989 sa vrátil k novinárskej činnosti, ale s jeho menom sme sa stretávali zriedkavo. Zomrel 21.1.1998 a je pochovaný v Tlmačoch.

Bob Jozef

literárny kritik, prozaik, scenárista
6.10.1935 Nová Dedina - 6.11.2010 Bratislava

Jozef BobNarodil sa 6. októbra 1935 v Tekovskej Novej Vsi (teraz súčasť obce Nová Dedina). V roku 1954 maturoval na gymnáziu v Leviciach. V štúdiu pokračoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor slovenčina-ruština. Od roku 1959 pracoval ako redaktor, neskôr ako šéfredaktor Kultúrneho života. V rokoch 1969-1970 bol redaktorom Hlavnej redakcie publicistiky a dokumentaristiky Československej televízie.V roku 1971 pôsobil ako odborný pracovník a od 1980 ako vedúci pracovník edičného oddelenia Ústavu zdravotnej výchovy v Bratislave. Nejaký čas pôsobil ako riaditeľ Domu slovenskej literatúry v Bratislave a neskôr ako generálny riaditeľ Sekcie umenia Ministerstva kultúry SR. V súčasnosti je šéfredaktorom Literárneho týždenníka. Je autorom literárnokritických článkov, recenzií, literárnych scenárov a historickej prózy.

Čalovka Ján

výtvarník - dizajnér
21.12.1936 Drženice - 15.3.2011 Levice

Ján ČalovkaNarodil sa 21.decembra 1936 v Drženiciach. Absolvoval učilište v národnom podniku Sandrik v Dolných Hámroch. Neskôr študoval na Strednej umeleckopriemyselnej škole - odbor priemyslového tvarovania výrobkov a aranžérstvo v Bratislave. Po jej ukončení začal pracovať ako dizajnér v národnom podniku Sandrik v Dolných Hámroch. Jeho veľkým pracovným úspechom bolo ocenenie návrhu jedálenského príboru na Svetovej výstave v Bruseli EXPO ‘58. Vytvoril vzor s obchodným názvom bruselský, ktorý je odvtedy najrozšírenejším druhom príboru v domácnostiach a stravovacích zariadeniach. V roku 1967 sa na svetovú výstavu v Montreali dostali jeho návrhy mís, podnosov a stolového náčinia z alpaky. Od roku 1973 začal pracovať ako dizajnér v Inštitúte priemyselného designu v Bratislave. V tom istom roku sa stáva členom Zväzu výtvarných umelcov. Zaujímavú kapitolu v jeho profesionálnej kariére tvorila práca na výtvarnom riešení obuvi, najmä v Partizánskom. V posledných rokoch mu učaril levický Zlatý onyx, hlavne v kombinácii s kovom. Zúčastnil sa viacerých výstav doma i v zahraničí, napr. Budapešť (1958), Miláno (1961), Sofia, Helsinky (1966), Varšava (1973), Moskva, Minsk (1978) a inde. Žil a tvoril v Pukanci.

Čepčeková Elena

spisovateľka pre deti a mládež
26.1.1922 Dolná Ždaňa - 6.1.1992 Bratislava

Elena ČepčekováPracovala ako učiteľka, úradníčka, v propagácii Čs. štátneho filmu, neskôr ako redaktorka vo vydavateľstve Práca a v detských časopisoch Ohník, Zornička, Slniečko. Po roku 1968 sa venovala literárnej tvorbe profesionálne. K regiónu sa viaže pobytom v Malom Kiari v rokoch 1931-1936 na gazdovstve statkára Drdoša. O pobyte v Malom Kiari sa zmieňuje v románe Dievča z majera (1960), v ktorom sa opiera o hlboké zážitky z detstva. Jej dielo je veľmi rozsiahle. Písala poéziu i prózu, bábkové i rozprávkové hry, seriály pre rozhlas a televíziu.



Čulen Martin

pedagóg, národný buditeľ
31.5.1823 Brodské - 24.1.1894 Čaka

Martin ČulenŠtudoval na gymnáziách v Skalici, Bratislave a v Ostrihome. V rokoch 1844-1848 študoval teológiu v Trnave a na univerzite vo Viedni, kde absolvoval fyzikálno-matematický kurz. Najprv pôsobil ako kaplán vo Veľkých Levároch, neskôr ako profesor na gymnáziu v Banskej Bystrici, Bratislave, ako riaditeľ na gymnáziách v Satu Mare (Rumunsko), Banskej Bystrici a v Levoči. Poslednou jeho učiteľskou zastávkou bol Kláštor pod Znievom, kde založil slovenské gymnázium a v rokoch 1869-1874 bol jeho riaditeľom. Po zatvorení gymnázia prišiel v roku 1875 do Čaky, kde pôsobil ako farár do konca svojho života. V Čake sa venoval i organizátorskej a osvetovej práci. Počas svojho pôsobenia v Čake pomáhal sociálne slabším ľuďom a veľké úsilie vyvinul v boji proti alkoholizmu. Bol významným predstaviteľom a organizátoron slovenského národného hnutia. V roku 1863 bol spoluzakladateľom a neskôr aj čelným predstaviteľom Matice slovenskej. V roku 1869 sa pričinil o vznik Živeny a Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Martine. Zomrel 24.1.1894 v Čake. V dome, v ktorom žil, je zriadená pamätná izba a pred domom pamätník s jeho bustou.

Dekan Ján PhDr., Doc., DrSc.

archeológ, historik
6.2.1919 Šahy - 21.8.2007 Bratislava

Ján DekanNarodil sa 6. februára 1919 v Šahách. Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Promoval v roku 1943. V roku 1946 začal pracovať v Historickom ústave SAV, o rok neskôr obhájil doktorát. V období 1948-1951 pracoval v Matici slovenskej v Martine. Ako externý riaditeľ Štátneho archeologického ústavu sa podieľal na založení Archeologického ústavu SAV. V rokoch 1953-1964 učil na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Od roku 1964 pracoval v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Od roku 1973 bol riaditeľom Umenovedného ústavu SAV v Bratislave. V roku 1980 sa stal akademikom SAV a o rok na to akademikom ČSAV. Centrom jeho vedeckého záujmu je problém klasickej archeológie, avarsko-slovanskej symbiózy, Veľkej Moravy, antického a byzantského umenia. V rokoch 1951-1956 viedol archeologický výskum na Devíne a v Rusovciach. Je autorom viacerých vedeckých prác, knižných publikácií, populárnovedeckých štúdií v domácich i zahraničných odborných časopisoch.

Dobó Štefan

protiturecký bojovník
1502 Ruská - 1572 Serednie


Zemepán, príslušník vyššej vrstvy pochádzal z územia dnešného Slovenska. Vyznamenal sa v protitureckých bojoch, najmä pri obrane Egerského hradu. Za tieto zásluhy ho vymenoval kráľ Ferdinand I. za sedmohradského vojvodu. V roku 1558 dostal od kráľa panstvo Levice s funkciou kapitána Levického hradu. Toto bolo potvrdené písomne donačnou listinou z 13.9.1560. Pretože rátal s nájazdami Turkov, dal opevniť pôvodne gotický hrad v Leviciach a obohnal ho krídlom v dolnom nádvorí, ktoré bolo dokončené v roku 1571. Tento objekt, na ktorom je pamätná tabuľa Štefana Dobóa, slúži v súčasnosti Tekovskému múzeu ako depozit a výstavné priestory. V roku 1561 sa stal županom Tekovskej stolice. Z tohto obdobia sa zachovali prvé župné zápisnice. Zomrel koncom mája 1572 na hrade v Serednie. Pochovaný je v rodnej obci Ruská.

Ďurič Ladislav PhDr., Doc., CSc.

pedagóg, vedec v oblasti pedagogiky a psychológie
24.6.1928 Plavé Vozokany - 17.3.2001 Bratislava

Ladislav ĎuričNarodil sa 24. júna 1928 v Plavých Vozokanoch. V roku 1948 absolvoval učiteľskú akadémiu v Leviciach. Jeho prvým učiteľským pôsobiskom boli Tekovské Lužany. V roku 1949 pôsobil ako jeden z najmladších riaditeľov školy v Kalinčiakove. Od roku 1951 pracoval ako učiteľ pedagogiky a psychológie na Pedagogickom gymnáziu pre vzdelávanie učiteľov národnej školy v Nitre. Štúdium pedagogiky a psychológie ukončil v roku 1956 na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, kde následne pôsobil ako asistent. Po zrušení VŠP 6 rokov pôsobil v Psychologickom ústave Univerzity Komenského. Podieľal sa na vytvorení Katedry sociálnej psychológie na Univerzite Komenského v Bratislave a desať rokov pôsobil ako jej vedúci. V roku 1962 získal vedeckú hodnosť kandidáta psychologických vied a v roku 1964 sa habilitoval na docenta. Vedeckú hodnosť doktora psychologických vied obhájil v roku 1990. Jeho publikačná činnosť je veľmi bohatá. Je autorom viacerých monografií, učebníc a mnohých vedeckých štúdií.

Grendel Lajos

spisovateľ, publicista
6.4.1948 Levice - 18.12.2018 Bratislava 

Lajos GrendelNarodil sa 6. apríla 1948 v Leviciach. Po absolvovaní levického gymnázia študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor maďarčina-angličtina. Od roku 1973 pôsobil ako redaktor a zástupca šéfredaktora vo vydavateľstve Madách. V rokoch 1990-1992 bol šéfredaktorom literárneho mesačníka Irodalmi Szemle. Je spoluzakladateľom vydavateľstva Kalligram a od roku 1994 aj jeho riaditeľom. Je súčasne šéfredaktorom rovnomenného časopisu, ktorý vychádza v maďarskom jazyku. Okrem Kalligramu prispieva do časopisov Fragment, RAK, denníka Sme a viacerých maďarských časopisov. V súčasnosti prednáša na Katedre hungaristiky FFUK. Popritom píše učebnice o súčasnej maďarskej a svetovej literatúre pre študentov stredných škôl. Je predsedom slovenského centra PEN klubu. Je držiteľom viacerých ocenení za literárnu tvorbu.

Hašek Jaroslav

český humoristický spisovateľ a novinár
30.4.1883 Praha - 3.1.1923 Lipnice

Jaroslav HašekV roku 1901 navštívil vtedy ako osemnásťročný študent so svojím mladším bratom Bohuslavom v rámci prázdninového putovania po Slovensku aj Jabloňovce a Pukanec. V Jabloňovciach navštívili na odporučenie Andreja Kmeťa evanjelického farára Ladislava Končeka. V Pukanci bol hosťom v rodinách učiteľa Samuela Sekana a JUDr. J. Schwarza. Tu napísal Hašek do pamätníka dcéry učiteľa Sekana Anny dve básničky, ktoré vyjadrili obdiv k Slovákom, medzi ktorými sa cítil ako doma. O návšteve v Pukanci napísal satirický fejtón Spoveď z Maďárie, v ktorom ostro zosmiešňuje vtedajšiu úradnícku mašinériu.


Haugová Mila Ing.

poetka, prekladateľka, redaktorka
14.6.1942 Budapešť

Mila HaugováVyrastala v Zajačej Doline (dnes súčasť obce Krškany). Maturovala na gymnáziu v Leviciach. V rokoch 1959-1964 študovala na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Po skončení pracovala ako agronómka, neskôr ako učiteľka. V roku 1972 sa presťahovala do Bratislavy. Od roku 1976 uverejňovala verše v Novom slove. V rokoch 1986-1996 pracovala ako redaktorka časopisu Romboid. Venuje sa aj prekladateľskej činnosti, prekladá poéziu svetových autorov z nemčiny, maďarčiny i japončiny. Je autorkou viacerých básnických zbierok.

Holló Sándor

pedagóg, novinár, kníhtlačiar
1848 Kiskunfélegyháza (Maďarsko) - 27.5.1927 Levice

V roku 1873 sa stal profesorom učiteľského ústavu v Leviciach a v tejto funkcii pôsobil až do roku 1880. Bol zakladateľom prvých levických novín Bars, ktoré začali vychádzať 1.1.1881 ako kultúrny, spoločenský, hospodársky, priemyselný, obchodný a výchovný týždenník. Do roku 1882 bol Bars jediným spoločenským týždenníkom v celej Tekovskej župe. V roku 1884 založil firmu NYITRAI a spol. spolu s kníhtlačiarňou, kníhviazačstvom, kníhkupectvom, papiernictvom a požičovňou kníh. Firma získala veľmi skoro monopolné postavenie v Leviciach. Sándor Holló bol zodpovedným redaktorom Barsu do roku 1912 a až do svojej smrti bol predsedom redakčnej rady. Patril k významným osobnostiam svojej doby v Leviciach i v celej Tekovskej župe. Zomrel 27. mája 1927 v Leviciach.

Hronský Jozef Cíger

spisovateľ, publicista
23.2.1896 Zvolen - 13.7.1960 Luján (Argentína)

Jozef Cíger HronskýV rokoch 1910-1914 študoval na učiteľskom ústave v Leviciach, kde získal učiteľské oprávnenie. Spočiatku pôsobil ako učiteľ, v roku 1933 opúšťa pedagogické povolanie a stáva sa tajomníkom Matice slovenskej v Martine. V roku 1940 sa stal jej správcom. Z Matice slovenskej vybudoval vrcholnú národnú inštitúciu reprezentujúcu slovenskú vedu a kultúru. Po roku 1945 odchádza do emigrácie najprv do Rakúska, neskôr do Talianska a po roku 1948 sa usadil v Argentíne. Pracoval v Slovenskom kultúrnom spolku v Argentíne a v roku 1956 sa stal predsedom Slovenskej národnej rady v zahraničí. Bol čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov. Aktívne sa podieľal na založení zahraničnej Matice slovenskej. Jeho literárna tvorba je veľmi rozsiahla. Napísal veľa kníh pre deti i dospelých. Bol redaktorom Slovenských pohľadov, Slniečka a venoval sa aj výtvarnej tvorbe (akvarely, vitráže). V roku 1993 boli jeho telesné pozostatky prevezené z Argentíny na Slovensko a dňa 8.8.1993 ho pochoval biskup Ján Baláž na národnom cintoríne v Martine.

Hykisch Anton

spisovateľ, literárny kritik, publicista
23.2.1932 Banská Štiavnica

Anton HykischV rokoch 1949-1951 študoval na gymnáziu v Leviciach. Neskôr študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Pracoval na rôznych miestach ako ekonóm. Od roku 1962 bol literárnym redaktorom v bratislavskom rozhlase, z ktorého bol v roku 1969 prepustený a v nasledujúcom období pracoval ako knihovník a ekonóm. Od roku 1987 bol redaktorom, neskôr riaditeľom vydavateľstva Mladé letá. V rokoch 1990-1992 bol poslancom NR SR a 1993-1997 veľvyslancom SR v Kanade. Do literatúry vstúpil koncom päťdesiatych rokov. Písal poviedky, novely, romány a faktografické diela. Z regionálneho hľadiska je zaujímavé jeho dielo s tematikou výstavby jadrovej elektrárne Atómové leto, ktorého námet čerpal v Levickom okrese.

Chudoba Andrej

spisovateľ
21.11.1927 Malé Krškany - 21.1.2014 Pukanec

Andrej ChudobaNarodil sa 21. novembra 1927 v Malých Krškanoch (teraz súčasť obce Krškany). V rokoch 1945-1949 študoval na učiteľskej akadémii v Leviciach. Po skončení vojenskej služby pôsobil ako učiteľ v Žemberovciach a Čajkove. V roku 1951 bol prepustený zo školských služieb a musel odísť do výroby. Pracoval v závodoch S. M. Kirova v Tlmačoch ako robotník - rysovač, neskôr v SĽD Jednota v Pukanci a ako robotník - lisiar v podniku Sandrik, n. p. Dolné Hámre. Od roku 1957 začal intenzívnejšie uverejňovať poéziu a prózu v Mladej tvorbe. V rokoch 1959-1962 sa venoval literárnej činnosti a spolupracoval s Československým filmom. Od roku 1963 učil na základnej škole v Pukanci. Základná škola v Pukanci v spolupráci s Maticou slovenskou usporadúva od roku 1997 literárnu súťaž pre talentovaných žiakov pod názvom Cena Andreja Chudobu. Pôsobil v Pukanci a venoval sa literárnej tvorbe. Jeho tvorba je úzko spätá s regiónom Tekova.

Kadlečík Ivan

prozaik, esejista, literárny kritik
8.4.1938 Modra - 15.7.2014 Pukanec

Ivan KadlečíkŠtudoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave slovenský a taliansky jazyk. Promoval v roku 1961. Najskôr pracoval v redakcii Pravdy v Košiciach ako lektor, od roku 1968 v Matici slovenskej v Martine ako šéfredaktor Matičného čítania, neskôr v Biografickom ústave. Od roku 1972 sa zúčastňoval na stretnutiach československých spisovateľov - disidentov, publikoval v samizdate fejtóny a miniatúry v edícii Petlice v Prahe. Kvôli publikovaniu v zahraničí a stykom s disidentmi ako i sympatiám k myšlienkam Charty 77 bol prenasledovaný. V roku 1977 sa presťahoval s rodinou do Pukanca, kde pracoval v Slovenskej knihe až do roku 1990. Bol zakladajúcim členom Slovenského centra P.E.N. V roku 1990 nastúpil do Literárnovedného ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave ako vedecký pracovník. V roku 1996 dostal Cenu Dominika Tatarku za literatúru 1995. V roku 2000 získal hlavnú cenu v medzinárodnej súťaži Európsky fejtón Brno 2000 za esej Kosti, ktorá je súčasťou najnovšej zbierky Malé prelúdiá. Žil a tvoril v Pukanci.

Karafiáth Márius MUDr.

očný lekár, zakladateľ levickej nemocnice
1858 - 18.8.1940 Levice

Márius KarafiáthBol známym očným lekárom. Patril k zakladateľom levickej nemocnice. Jeho meno možno nájsť na bielej mramorovej tabuli na medziposchodí očného a ušného pavilónu. Nemocnicu otvorili v roku 1885 a MUDr. Karafiáth sa stal jej prvým riaditeľom. Na jej čele stál 20 rokov (1885-1905). Počas 1. svetovej vojny bol istý čas i riaditeľom vojenskej nemocnice, ktorá sídlila v budove učiteľského ústavu. Bol i literárne činný. Pravidelne prispieval do vestníka Tekovskej župy Bars. V roku 1930 začal písať zápisky o Leviciach a Levičanoch, ktorých podstatná časť bola publikovaná v týždenníku Bars. Bol dlhoročným funkcionárom levického Kasína, podieľal sa na založení Ženského spolku (Lévai Nőegylet) v Leviciach, v roku 1912 bol spoluzakladateľom Reviczkého spoločnosti (Reviczky Társaság).

Karvaš Imrich JUDr.

národohospodár
25.2.1903 Levice (Kalinčiakovo) - 22.2.1981 Bratislava


Imrich KarvašNarodil sa 25. februára 1903 v Kalinčiakove (teraz súčasť Levíc). V rokoch 1921-1925 študoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, neskôr v Paríži a Štrasburgu. V rokoch 1925-1930 prednášal na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Bol tajomníkom Obchodnej a priemyselnej komory a Zväzu slovenských bánk, neskôr generálnym tajomníkom Národohospodárskeho ústavu pre Slovensko a Podkarpatskú Rus v Bratislave. V rokoch 1939-1944 bol guvernérom Slovenskej národnej banky a zároveň 1942-1944 predsedom Najvyššieho úradu pre zásobovanie. Bol medzinárodne uznávaným odborníkom národohospodárskej vedy. V roku 1940 bol spoluzakladateľom Vysokej školy obchodnej v Bratislave. Je autorom viacerých monografií, štúdií a článkov o hospodárskej teórii a praxi.

Kittenberger Kálmán

cestovateľ, zberateľ
10.10.1881 Levice - 4.1.1958 Nagymaros (Maďarsko)


Kálmán KittenbergerNarodil sa 10. októbra 1881 v Leviciach. Maturoval na levickom učiteľskom ústave v roku 1901. Neskôr pracoval ako preparátor zoologického oddelenia Maďarského národného múzea v Budapešti. Z poverenia múzea podnikol v rozpätí rokov 1902-1926 zberateľské a výskumné cesty do Afriky (Kilimandžáro, Viktoriino jazero, východná Uganda) a pre Maďarské národné múzeum priniesol rôzne zbierkové predmety veľkej hodnoty. Jednu zo svojich zbierok venoval Tekovskému múzeu v Leviciach. Patril k najuznávanejším znalcom africkej fauny na začiatku storočia. Bol redaktorom i vydavateľom poľovníckeho časopisu Nimród. Je autorom viacerých cestopisných kníh, odborných štúdií a článkov.


Kmeť Andrej

botanik, archeológ, národovec
18.11.1841 Bzenica - 16.2.1908 Martin


Andrej KmeťŠtudoval na gymnáziách v Banskej Štiavnici a v Trnave. Teológiu študoval v seminári v Ostrihome. Od roku 1865 pôsobil ako kaplán v Senohrade, v roku 1867 bol farárom v Krnišove a v roku 1878 v Prenčove. V roku 1906 sa usadil v Martine. Bol všestranne vzdelanou osobnosťou. Venoval sa geológii, paleontológii a osobitne botanike. Mal veľké zásluhy na prebádaní flóry severného Hontu a Tekova. Objavil viacero nových druhov rastlín. Výsledkom jeho botanickej činnosti bolo zostavenie unikátneho herbára so 72 000 jednotkami, čím položil základ pre ďalší rozvoj botaniky na Slovensku. Na území nášho regiónu uskutočnil viaceré významné výskumy v Beši, Pečeniciach, Jabloňovciach, Bátovciach, Bohuniciach, Hokovciach, Horných Semerovciach, Žemberovciach a v Plášťovciach. Je jedným z prvých slovenských vzdelancov, ktorí sa systematicky venovali archeológii. Pri výskumoch v Honte získal cenný archeologický materiál z predhistorických období, najmä z doby bronzovej. V Beši vykopal kostru mamuta a venoval ju Slovenskému národnému múzeu v Martine. Čulé styky mal s Pukancom, najmä so známym pukanským botanikom Samuelom Kupčokom. Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej v roku 1863, členom Uhorskej prírodovedeckej spoločnosti a Zoologicko-botanickej spoločnosti vo Viedni. V roku 1895 sa zaslúžil o založenie Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martine, ktorej bol prvým predsedom a túto funkciu vykonával až do svojej smrti.

Koháry Štefan

protiturecký bojovník, stoličný hodnostár
(? - 20.7.1664 pri Leviciach)


Štefan KoháryOd roku 1661 bol županom Hontianskej stolice a hlavným kapitánom banských miest i Levického hradu. 19.7.1664 sa zúčastnil so svojimi jednotkami spolu s cisárskymi vojskami generála de Suchesa bitky s Turkami pri Leviciach. V boji padol a jeho telo našli neďaleko Levíc, v chotári Hronských Kosíh na mieste, kde dnes stojí na jeho počesť kaplnka. Je pochovaný v rodinnej krypte v Hronskom Beňadiku, vybudovanej jeho synom Štefanom v roku 1690, ktorý sa v roku 1713 postaral aj o vybudovanie pomníka a spomínanej kaplnky. Na kaplnke bola umiestnená pamätná tabuľa s latinským textom.



Kováč Mikuláš

básnik, spisovateľ
15.5.1934 Čajakovo (súčasť obce Hronovce) - 26.5.1992 Banská Bystrica

Mikuláš KováčNarodil sa 15. mája 1934 v Čajakove (súčasť obce Hronovce). V rokoch 1945-1948 študoval na gymnáziu v Leviciach. Neskôr absolvoval Vyššiu priemyselnú školu vo Zvolene. V rokoch 1954-1955 študoval na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, ale zo zdravotných dôvodov štúdium neukončil. Väčšinu svojho života prežil v Banskej Bystrici. Prešiel viacerými povolaniami, pracoval ako novinár, redaktor, rozhlasový režisér, dramaturg a osvetár. Venoval sa aj publicistike a prekladateľskej činnosti. Autorsky sa podieľal na tvorbe scenára k filmu J. Jakubiska Postav dom, zasaď strom (1979). Od roku 1980 bol na invalidnom dôchodku. Zomrel vo veku 58 rokov po dlhej a ťažkej chorobe.


Kráľ, Janko

básnik, významný predstaviteľ slovenského romantizmu
24.4.1822 Liptovský Mikuláš – 23.5. 1876 Zlaté Moravce

Janko KráľBol jedným z najradikálnejších príslušníkov štúrovského hnutia. Študoval na lýceu v Kežmarku a v Levoči, od roku 1842 v Bratislave, kde sa zapojil do štúrovských aktivít. Revolučné roky 1848 privítal s nadšením. Spolu s priateľom Jánom Rotaridesom aktivizoval ľud na Slovensku. Od marca 1848 až do januára 1849 bol väznený v Šahách a v Budapešti. Väznenie v Šahách ho inšpirovalo k napísaniu básne Šahy, v ktorej sa poeticky vyrovnáva so svojím osudom a podáva obraz o zložitej situácii v uhorskom povstaní. Od roku 1953 sa v Šahách tradične konalo literárne podujatie Mesiac Janka Kráľa. V období od výročia jeho narodenia (24. apríl) do výročia úmrtia (23. máj) sa konali v Šahách večery poézie, koncerty, spomienkové večery, fakľové sprievody... Od ro-ku 1955 zdobí priečelie župného domu, dnešného Mestského úradu, pamätná tabuľa s bustou básnika. Od roku 1996 sa v Šahách každoročne uskutočňuje celoslovenská recitačná súťaž “Kráľove Šahy”.

Kriek Eugen

profesor, prvý správca levického múzea
19.7.1861 Szeged - 26.9.1940 Levice

Eugen KriekOd roku 1881 pôsobil v Leviciach. Jedenásť rokov bol dočasným, neskôr stálym profesorom na učiteľskom ústave v Leviciach. V roku 1911 mu bola udelená hodnosť titulárneho riaditeľa. Spolu s Jozefom Nécseyom, uznávaným zberateľom starožitností z Vrábeľ, mal najväčšiu zásluhu na vybudovaní levického múzea. Jozef Nécsey daroval Leviciam v roku 1927 zbierku archeologických a umeleckých diel. Prvým správcom zbierky sa stal Eugen Kriek, ktorý ju do prvej expozície odborne usporiadal v roku 1928. Do povedomia verejnosti sa dostala ako Nécseyho izba. Zomrel 26.9.1940 v Leviciach.



Kukučín Martin

spisovateľ, predstaviteľ kritického realizmu
17.5.1860 Jasenová - 21.5.1928 Lipik (Chorvátsko)

Martin KukučínV rokoch 1871-1875 študoval na gymnáziách v Revúcej, Martine a v Banskej Bystrici. Po ukončení štúdia na učiteľskej preparandii v Kláštore pod Znievom pôsobil v Jasenovej ako učiteľ. Neskôr si doplnil vzdelanie na gymnáziu v Šoproni (Maďarsko). V rokoch 1885-1893 študoval medicínu na Karlovej univerzite v Prahe. Počas štúdia navštívil niekoľkokrát Jabloňovce a trávil prázdniny u svojho priateľa, spolužiaka z revúckeho gymnázia, Juraja Slávika. Svoj vzťah k hontianskemu kraju a svoje zážitky z pobytu v našom regióne opísal v poviedke Na podkonickom bále. V Jabloňovciach sa zrodila aj jedna z jeho najkrajších poviedok Mišo. V rokoch 1893-1906 pôsobil ako obecný lekár na ostrove Brač v Dalmácii. V roku 1906 sa vysťahoval do Južnej Ameriky a až do roku 1922 pôsobil ako lekár v čílskom mestečku Punta Arenas. Po vzniku ČSR sa nevrátil do vlasti, žil zväčša v bývalej Juhoslávii a od roku 1926 sa usadil v chorvátskych kúpeľoch Lipik, kde aj zomrel. Pochovaný bol do provizórnej hrobky na cintoríne v Záhrebe. Odtiaľ boli jeho telesné pozostatky prevezené 28.10.1928 na Národný cintorín v Martine.

Laluha, Milan

akademický maliar
11.11.1930 Tekovské Lužany
- 10.11.2013 Bratislava


Milan LaluhaNarodil sa 11. novembra 1930 v Tekovských Lužanoch. V rokoch 1950-1955 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesora Ľudovíta Fullu, Ernesta Zmetáka a Dezidera Millyho. V roku 1957 sa stal členom Skupiny Mikuláša Galandu a zúčastnil sa na jej prvej výstave v Žiline. V roku 1962 sa po prvý raz predstavil samostatne výstavou kresieb v Bratislave. Odvtedy sa zúčastnil na desiatkach výstav doma i v zahraničí. Pre jeho maľbu sú charakteristické motívy krajiny, stromov, postavy v pohybe a v rozličných variáciách. V jeho tvorbe sa prelínajú tradície i modernosť vo výtvarnom umení. Dominujúcou farbou jeho obrazov je červená a jej odtiene. Žil a tvoril v Bratislave kde aj 10.11.2013 zomrel.

Letko Ivan

herec, pedagóg
9.12.1934 Farná - 21.1.2024 Bratislava


Ivan LetkoNarodil sa 9. decembra 1934 vo Farnej. V roku 1956 absolvoval štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a nastúpil pracovať do Divadla SNP Martine. V Martine pôsobil desať rokov. Odtiaľ prešiel na bratislavskú Novú scénu. Stal sa umeleckým šéfom poetického súboru Novej scény a umeleckým šéfom činohry NS v Bratislave. Od roku 1970 pôsobí ako pedagóg na VŠMU. V súčasnosti vedie ročník mladých hercov na bratislavskom Konzervatóriu a je členom činohry Novej scény. Je predstaviteľom línie psychologického realistického herectva so zmyslom pre komediálnu karikatúru. Je autorom teoretických prác o základoch hereckej práce. Vypracoval metodiku hereckej tvorby pre jednotlivé študijné odbory a tiež rozsiahlu metodiku na prijímacie škúšky na VŠMU.

Matuška Alexander PhDr.

literárny kritik, esejista, pedagóg
26.2.1910 Vlkanová - 1.4.1975 Bratislava


Alexander MatuškaŠtudoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a v rokoch 1928-1935 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po získaní pedagogického vzdelania prvým jeho pôsobiskom boli Levice. V školskom roku 1935-1936 začal učiť ako stredoškolský profesor na učiteľskom ústave v Leviciach, kde vyučoval slovenský jazyk, literatúru a pedagogiku. Levice znamenali pre neho prvé skúsenosti v učiteľskej praxi. V školskom roku 1937-1938 odmaturoval so svojou triedou a odišiel učiť na gymnázium do Bratislavy. V tomto čase bol už známy ako nekompromisný literárny kritik. Jeho kritické texty z tohto obdobia - to sú polemiky a eseje uverejňované v Ľudovom denníku a v Peroutkovej Přítomnosti. V DAV-e uverejnil recenziu novej zbierky svojho priateľa Laca Novomeského Otvorené okná (1936). Z tohto obdobia pochádza aj štúdia Vajanský prozaik (1937), v ktorej zaujal odmietavý postoj k vysoko cenenej prozaickej tvorbe S. H. Vajanského. Štúdia vyvolala v literárnych kruhoch rôznorodé reakcie. Do roku 1944 pracoval v učiteľskom povolaní, neskôr ako šéfredaktor Slovenských pohľadov (1953-1958). Od roku 1959 bol vedeckým pracovníkom SAV. V roku 1969 mu bol udelený titul národný umelec.

Melicher Jozef Doc., PhDr.

historik, folklorista, spisovateľ, literárny kritik, pedagóg
20.3.1929 Hronské Kľačany
- 9.1.2008 Nitra


Jozef MelicherNarodil sa 20. marca 1929 v Hronských Kľačanoch. V roku 1950 maturoval na učiteľskej akadémii v Leviciach. V rokoch 1960-1965 bol riaditeľom Okresného archívu v Leviciach. V rokoch 1966-1973 pôsobil ako odborný asistent na Katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty v Nitre. Za svoje názory a postoje v rokoch 1968-1969 musel z fakulty odísť. Mal zákaz pedagogickej i publikačnej činnosti. V čase svojho existenčného postihu pracoval ako pomocný robotník v Bytovom podniku v Nitre, neskôr ako knihovník - bibliograf v Archeologickom ústave SAV v Nitre. V tomto období uverejňoval recenzie v týždenníku Nové knihy pod značkou “me”. Podobne mu vychádzali aj beletristické obrázky v podobe seriálu Z čilejkárskych historiek a vlastivedný seriál v Matičnom čítaní. Po rehabilitácii v roku 1990 sa vrátil na Pedagogickú fakultu v Nitre a prednášal dejiny slovenskej literatúry, etnokultúru a zamlčovanú literatúru. Žil a tvoril v Nitre.

Mucha Vojtech MUDr., prof., DrCs.

lekár, mikrobiológ, zakladateľ modernej vedy o hygiene
31.7.1902 Pukanec - 9.8.1984 Bratislava


Vojtech MuchaNarodil sa 31. júla 1902 v Pukanci. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici. V rokoch 1921-1929 študoval medicínu na Karlovej univerzite v Prahe. Do roku 1934 bol pracovníkom Bakteriologicko-sérologického ústavu v Prahe. V rokoch 1934-1938 bol asistentom Ústavu patologickej anatómie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1939-1972 bol vedúcim Ústavu hygieny a Katedry hygieny Lekárskej fakulty UK. Je zakladateľom modernej vedy o hygiene na Slovensku, zaslúžil sa o rozvoj preventívnej medicíny, hygieny a epidemiológie. Je autorom i spoluautorom mnohých odborných publikácií, článkov a štúdií z oblasti hygieny, mikrobiológie i ochrany životného prostredia. Najvýznamnejším jeho dielom je Hygienická kultúra na Slovensku.

Nécsey Jozef

spoluzakladateľ a mecenáš levického múzea, zberateľ starožitností a národopisných pamiatok
27.8.1842 Vráble - 17.1.1929 Vráble

Jozef NécseyVrábeľský poštmajster bol uznávaným zberateľom starožitností, národopisných pamiatok, archeologických nálezov, umeleckých diel a starých tlačí. Často navštevoval služobne Levice. Tu študovali na piaristickom gymnáziu aj jeho synovia Vojtech a Štefan. Časté návštevy Levíc mali za následok zvýšenú iniciatívu za založenie múzea, ktorého základ mali tvoriť bohaté zbierky Jozefa Nécseya. Na základe prípisu Magistrátu mesta Levíc zo septembra 1927 bol poverený prevzatím jeho muzeálnych predmetov profesor Eugen Kriek, prvý správca levického múzea. Zbierkové fondy boli zložené vo veľkej sále mestského domu. Tým bol položený základ levického múzea. Nécsey daroval múzeu najmä archeologické pamiatky z okolia Vrábeľ a dolného Pohronia, národopisné predmety zo severných častí Tekovskej stolice, vzácne obrazy od talianskych, holandských a španielskych majstrov, cenné archiválie a približne 1500 zväzkov kníh, v ktorých bola zastúpená európska literatúra, veda a umenie posledných troch storočí.

Němcová Božena

česká spisovateľka, predstaviteľka romantizmu v českej literatúre
4.2.1820 Viedeň - 21.1.1862 Praha


Božena NěmcováAutorka Babičky mala pozitívny vzťah k Slovensku. Inšpirovalo ju aj v literárnej tvorbe. Počas svojich ciest po Slovensku osobne nadväzovala kontakty so slovenskými národovcami a spisovateľmi. Pri návšteve v Banskej Bystrici sa zoznámila s Martinom Čulenom, riaditeľom tamojšieho gymnázia a Jozefínou Sablakovou, zakladateľkou Živeny, s ktorou udržiavala bohatú korešpondeciu. Obaja neskôr pôsobili v Čake, kde sú aj pochovaní. V septembri 1852 podnikla desaťdňovú cestu po Slovensku a v rámci nej navštívila Šahy, Bátovce a Bohunice. Z cesty si robila poznámky, ktoré neskôr spracovala v nedokončenom cestopise Cesta z Ďarmot do Sliače, uverejnenom pod stručnejším názvom Z Uher.

Offermann Gustáv

hudobník, hudobný skladateľ, dirigent
25.12.1919 Levice - 7.7.1978 Lübeck (Nemecko)

Gustáv OffermanNarodil sa 25. decembra 1919 v Leviciach. Študoval na učiteľskom ústave, neskôr na gymnáziu v Leviciach. V Budapešti študoval právo a hudbu. V roku 1947 založil v Ružomberku vlastnú skupinu Combo. Do konca života sa venoval hudbe a pôsobil ako hráč na bicích nástrojoch a vedúci Tanečného orchestra Gustáva Offermanna. Jeho orchester úspešne reprezentoval slovenskú populárnu hudbu doma i v zahraničí. Vychoval významných predstaviteľov slovenskej populárnej hudby. Zároveň bol interpretom modernej populárnej hudby s repertoárovým zameraním na pôvodnú tvorbu. Na počesť levického rodáka usporiadalo Mestské kultúrne stredisko v Leviciach v rokoch 1996-1998 tri ročníky spomienkovej slávnosti "Offermannove Levice". Je pochovaný v Leviciach.

Palárik Ján

dramatik, publicista, národný buditeľ
27.4.1822 Raková - 7.12.1870 Majcichov


Ján PalárikŠtudoval na gymnáziu v Žiline a v Kecskeméte (Maďarsko). V rokoch 1839-1847 študoval teológiu v seminároch v Ostrihome, Bratislave a v Trnave. V roku 1847 bol vysvätený za kňaza. Jeho prvou kaplánskou stanicou bol Starý Tekov, kde pôsobil v rokoch 1847-1850. Do tohto obdobia spadajú i jeho literárne a vydavateľské začiatky. Už počas pôsobenia v Tekove sa snažil za pomoci kaplána dr. Andreja Radlinského zo Zlatých Moraviec získať povolenie vo Viedni na vydávanie slovenského cirkevného časopisu. Prvé číslo tohto časopisu vyšlo pod názvom Cyrill a Method v roku 1850. V tom čase bol J. Palárik vo Vindšachte (dnes Štiavnické Bane) pri Banskej Štiavnici. Pôsobenie v Starom Tekove ovplyvnilo Palárikovu orientáciu na riešenie národnostnej otázky v Uhorsku, ktorá sa neskôr prejavila v programe Novej školy slovenskej. Táto myšlienka vystupuje vo všetkých jeho divadelných hrách, v ktorých odsudzuje národnú ľahostajnosť a odrodilstvo. Na pamiatku jeho pôsobenia mu v roku 1968 odhalili v Starom Tekove pamätník.

Patakiová Klára

akademická sochárka
14.5.1930 Šahy


Klára PatakiováNarodila sa 14. mája 1930 v Šahách. Študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v oddelení monumentálneho sochárstva u prof. Jozefa Kostku a prof. Fraňa Štefunku. Do umeleckého života vstupovala s kompozíciami s tematikou mladých dievčat, detí a detských hier. Neskôr sa venovala plošným kompozíciám a využívala kameň, bronz a drevo. K jej významným dielam patrí Pamätník obetiam fašizmu v Nemeckej. Žije a tvorí v Bratislave.




Paveleková Magda

herečka
7.6.1931 Levice
- 20.7.2015 Dunajská Lužná


Magda PavelekováNarodila sa 7. júna 1931 v Leviciach. V roku 1951 absolvovala gymnaziálne štúdiá na gymnáziu v Leviciach už ako členka profesionálneho divadla. V rokoch 1949-1965 pôsobila v nitrianskom divadle a patrila k zakladadateľskému jadru tohto divadla, kde vytvorila okolo 70 prevažne komediálnych postáv. Päť sezón pôsobila v Tatra revue v Bratislave. Od roku 1971 bola členkou činohry Novej scény v Bratislave, odkiaľ odišla v roku 1991 do dôchodku. Účinkovala na rôznych divadelných scénach, v televíznych inscenáciách a v zábavných programoch. Spolupracovala s rozhlasom a televíziou a venovala sa dabingu.



Radványi Celestín Anton - ERCÉ

novinár, publicista, spisovateľ, ilustrátor
20.3.1911 Levice - 24.8.1978 Trenčín

Celestín Anton RadványiNarodil sa 20. marca 1911 v Leviciach. Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi, Levoči a v Nových Zámkoch. Neskôr študoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1936 štúdium prerušil a študoval novinárstvo vo Varšave. Celý svoj život okrem krátkeho obdobia, keď pôsobil ako učiteľ v Bánove, zasvätil redaktorskej práci. Pôsobil ako redaktor Slovenského juhu, Slovenskej pravdy a Slováka vo Varšave, neskôr pracoval ako výkonný redaktor týždenníka Gardista, zodpovedný redaktor časopisu Moderný román, Úsmev slovenských dievčat a žien. Od roku 1941 bol reportérom Slováka, v rokoch 1953-1958 a 1969-1976 redaktorom Katolíckych novín, odkiaľ odišiel do dôchodku. Jeho príspevky vychádzali v periodikách po celom Československu. Od roku 1952 žil v Trnave. Aktívne sa venoval literárnej tvorbe. Písal sociálne novely, historické a dobrodružné povesti a romány.

Schubert Franz

rakúsky hudobný skladateľ
31.1.1797 Viedeň - 19.11.1828 Viedeň

Franz SchubertNa Slovensko sa skladateľ dostal ako učiteľ hudby dcér grófa Johanna Karola Esterházyho a jeho pobyt je spätý s letnou rezidenciou Esterházyovcov v Želiezovciach. Želiezovce navštívil dvakrát, a to v roku 1818 (júl-november) a 1824 (júl-október). Do Želiezoviec prišiel z Viedne, ktorá bola centrom hudobnej kultúry. Vďaka Schubertovej hudbe sa Želiezovce stali strediskom prenikania hudby romantizmu k nám. Diela, ktoré vznikli počas želiezovského pobytu boli určené na spríjemnenie letných večerov v kaštieli. Počas druhého pobytu v roku 1824 býval v tzv. Sovom zámočku, ktorý slúžil na ubytovanie učiteľov a umelcov. Z obidvoch pobytov v Želiezovciach sa zachovala bohatá korešpondencia. Na počesť významného skladateľa bola v Želiezovciach zriadená v roku 1970 Schubertova izba v objekte Sovieho zámočku, ktorá bola v roku 1978 reinštalovaná Tekovským múzeom v Leviciach. Pred ním stojí od roku 2000 nová busta svetoznámeho hudobníka, ktorej autorom je poslucháč VŠVU Peter Mészáros z Rybníka.

Szokol (Szokolyi) Alojz

atlét, olympionik
19.6.1871 Hronec - 9.9.1932 Bernecebaráti (Maďarsko)

Alojz SzokolŠtudoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici a v Leviciach. Letné prázdniny trávil u svojich krstných rodičov Schönovcov v Šahách. V roku 1889 začal študovať medicínu na univerzite v Budapešti, ale štúdium neukončil. Stal sa župným archivárom v Šahách a od roku 1918 pôsobil v Bernecebaráti. Bol jedným z priekopníkov uhorskej a slovenskej atletiky. Pretekal vo viacerých disciplínach. V roku 1896 bol majstrom Uhorska a Čiech v behu na 100 yardov. Najväčší úspech dosiahol na prvých olympijských hrách nového veku v roku 1896 v Aténach. Štartoval v šiestich disciplínach. V behu na sto metrov obsadil 3. miesto a v trojskoku výkonom 12,30 m 4. miesto. Po olympiáde sa venoval štúdiu medicíny a príprave na skúšky. V nemocnici v Šahách vykonával stáž u primára-chirurga dr. Endre Sebestyéna Kovácsa. Na šport nezanevrel. Do roku 1900 sa zúčastňoval na pretekoch. Poslednýkrát nastúpil na štart v Prahev roku 1900. Bol zakladateľom Maďarského atletického zväzu (Magyar Atlétikai Szövetség) v roku 1897. V roku 1931 bol iniciátorom založenia Maďarskej olympijskej spoločnosti.

Šoltésová Elena Maróthy

spisovateľka
6.1.1855 Krupina - 11.2.1939 Martin


Elena Maróthy ŠoltésováV rokoch 1866-1867 študovala v nemeckom dievčenskom ústave v Lučenci. V roku 1870 prichádza do Levíc ako 16-ročná ku svojmu strýkovi Maximiliánovi Hudecovi, profesorovi na učiteľskom ústave. I keď nebola študentkou učiteľského ústavu, bola svedkom úplných začiatkov jeho činnosti a poznala i niektorých jeho študentov. O svojom pobyte v Leviciach sa zmieňuje v memoárovej autobiografii Sedemdesiat rokov života. Z Levíc odišla v roku 1871 a vrátila sa do Ľuboreče, kde žila so svojimi rodičmi do roku 1875. Potom žila v Martine, kde sa zapojila do verejného života. Od roku 1880 bola členkou výboru a v rokoch 1885-1927 čelnou predstaviteľkou spolku Živena.


Šošoka Dodo (Jozef)

džezový hudobník
16.3.1943 Hronské Kosihy
- 21.11.2008 Piešťany

Dodo ŠošokaNarodil sa 16. marca 1943 v Hronských Kosihách. Ako prvý slovenský džezový hudobník získal štipendium na Berklee College of Musik v Bostone. Absolvoval ho v roku 1988. Pôsobil v Bostonskom džezovom kvartete, s ktorým absolvoval v roku 1989 turné po USA a Európe. Spolupracoval takmer so všetkými významnými slovenskými a českými džezovými osobnosťami, ale aj s umelcami zo zahraničia. Stal sa jedným z najvýznamnejších sólistov bicích nástrojov a perkusií na Slovensku. Stál pri zrode Džezových dielní vo Frýdlande v Čechách ako pedagóg a lektor triedy bicích nástrojov. Je členom a zakladateľom česko-slovensko-amerického kvarteta, ktoré vydalo CD BOB TOP. Je tiež členom Pražského džezového kvarteta a vedie Slovenské džezové kvarteto. Od roku 1989 spolupracuje s významnou džezovou organistkou Barbarou Dennerlein. Je nositeľom americkej Ceny Lea Danihelsa za hudbu a v roku 1991 mu Slovenský hudobný fond udelil cenu za celoživotné dielo, propagáciu a vernosť džezu.

Copyright © 2006 - 2024 Tekovská knižnica v Leviciach
Web dizajn a redakčný systém SwiftSite od spoločnosti ELET systems | Vyhlásenie o prístupnosti