Vitajte na našej stránke!     

Nížina je priestor medzi snami a oblakmi. Nížina je ako Hostinec
u dobrého slnka. Pohostinné dvere vítajú hosťa teplými vôňami. Usmievavý krčmár žiari
v siedmom nebi a víta nás ako hosťa-boha. Celé leto sa nad nami vznáša bohatstvo štedrovečerného stola. Chlieb i koláče, tabak a slnečnice, orechy, jablká, dyne, máčané  v sladkom víne. Nížina však nie je iba predstava ovocia a chleba. Nie je to iba básnická predstava prestretého stola - ale aj skutočná krajina z hliny a z vody, ako človek z mäsa a krvi. Jej telo umiesili vietor a dažde a dušu jej vdýchol človek. Človek ju osial pšenicou, kukuricou, slnečnicou, vysadil topoľami a viničom a akoby nevdojak stvoril jej hanblivú krásu. Jej línie vyzerajú ako línie odpočívajúcej ženy. Odpočíva po spaľujúcom lete. Nížina nie je stepnou rovinou bez konca-kraja. Okrem dymu, stromov a vtákov, vystupujú z nej do neba aj pôvabné kopce, pripomínajúce Eurydiky spiace na morskom dne.
V povetrí dudlú traktory a dudky a výkriky detí, psov a husí vsiakajú do zeme, lebo medzi kopcami niet ozveny, možno aj preto sú tu ľudia odmeranejší a uzavretejší. Bližšie sú iba k chlebu a ovociu, bližšie sú iba k hline a k vode, k verande, k dvoru, k meditá-
cii. Bližšie sú k bielym nociam, bližšie k prachu
i k letnej nahote... 

                                                     Andrej Chudoba