Vitajte na našej stránke!   

Veľká noc je pohyblivý sviatok. Závisí od vzťahu jarnej rovnodennosti a splnu mesiaca. Veľkonočná nedeľa je teda prvá nedeľa po splne mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti. Od dátumu Veľkej noci sa vypočíta záver fašiangov, ktoré sa končia 40 dní pred ňou, ako aj dátum Turíc, ktoré nasledujú 50 dní po nej. Predobraz kresťanskej Veľkej noci je v starožidovských jarných sviatkoch „pésah“, ktoré sú spomienkou na odchod Izraelitov z Egypta. Aké veľkonočné a predveľkonočné zvyky zachovávali naši predkovia? Prvým z týchto obradov bolo vynášanie Moreny
z dediny a prinášanie leta. Tento zvyk má zrejmý pôvod v staroslovanských náboženských úkonoch, ale prvá písomná zmienka o ňom na území Slovenska pochádza až zo 16. storočia. Vynášanie Moreny, Murieny či Barboreny sa robievalo najčastejšie na Smrtnú nedeľu, teda dva týždne pred Veľkou nocou. Dievčatá v sprievode mládencov niesli
z horného konca dediny na dolný figurínu zo slamy nastoknutú na žrdi a oblečenú do ženských šiat. Pritom spievali takúto pieseň:

Muriena, Muriena,
kde si prebývala?
Na tom vyšnom konci
v otrhanom domci.
Muriena, Muriena,
za koho’s umrela?
Za bytčianske dievky,
za švárne panenky.“

Pri potoku alebo na moste Morenu vyzliekli, každé dievča si z nej vytrhlo zopár stebiel slamy, ktoré potom dalo doma pod kvočky, aby boli dobré nosnice. Zbytok snopu potom zapálili a hodili do vody. Verili, že týmto vyniesli z dediny zimu, ale i chorobu a smrť. Zima sa totiž často stotožňovala so smrťou, nakoľko koncom zimy bývajú úmrtia najčastejšie. V niektorých oblastiach aj mládenci vynášali podobnú figurínu, ale oblečenú do mužských šiat, ktorú nazývali Dedko. Dievčatá v sprievode mládencov potom prinášali do dediny leto, ktoré predstavovala jedlička, rozvité vŕbové prútiky alebo lieskové či brezové vetvičky ozdobené stužkami, prípadne i maľovanými vyfúknutými vajíčkami. Tieto vetvičky volali leto, letečko, máj, májik, lesola alebo hájik. Spievajúc prešli opäť celú dedinu až k richtárovmu domu. Richtár mládež pohostil a z každého domu okolo ktorého prešli, im dali gazdiné maslo, múku, vajíčka, slaninku, ale i peniaze. Ak nedali, vypočuli si takúto posmešnú pesničku:

„Tuto nám nedali,
tamto nám dajú,
tu koňa zabili,
len rebrá majú.“

Dievčatá zo získaných potravín pripravili pohostenie a
v podvečer sa mládež stretla v priadkovej izbe (kde chodili v zime na priadky), aby sa trochu zabavili (bez tanca). Jedlám na Kvetnú nedeľu sa pripisovala magická sila. Hlavným pokrmom boli rôzne cestoviny posypané makom, aby na obilí narástli dlhé klasy s množstvom zrna. Na Kvetnú nedeľu, ako spomienku na slávnostný príchod Pána Ježiša do Jeruzalemu, (kedy ho ľud vítal zelenými ratolesťami), svätil kňaz v kostole rozvíjajúce sa vŕbové prútiky, bahniatka. Tento zvyk má tiež svoj staroslovanský prapôvod.  Posvätné bahniatka, baburiatka, maňky, maňušky, barky či cicušky si ľudia po príchode z kostola zastokli za sväté obrazy alebo za drevenú hradu na povale, aby tak chránili dom od všetkého zlého. Naši prarodičia dávali posvätený vŕbový prútik aj do prvej jarnej brázdy, inde k prvému zasadenému zemiaku. Takýmto prútikom vyháňal pastier dobytok na Zelený štvrtok po prvý raz zo stajne. V niektorých dedinách ešte i dnes dávajú posvätené bahniatka na hroby svojich zosnulých, ako prosbu o ich prímluvu a ochranu.

Kurciníková, Mária
Veľkonočné a predveľkonočné zvyky na Slovensku. In: Pohronie. – Roč. 28 (50), č. 14 (1995), s. 3.

 

 

Verejne prístupné oddelenia Tekovskej knižnice v Leviciach

» Oddelenie odbornej literatúry
» Oddelenie beletrie a centrum KIS pre telesne postihnutých
» Oddelenie literatúry pre deti
» Hudobný kabinet
» Pobočka Vinohrady (poskytuje základné služby)
» Oddelenie bibliografie, informácií a automatizácie


Nitriansky samosprávny kraj

Infolib

vydavatel.sk

Partnerská knižnica Národnej rady SR

© 2006 Tekovská knižnica v Leviciach. WebDesign, analýza prístupnosti a redakčný systém SwiftSite od spoločnosti ELET.