Zriaďovateľom Tekovskej knižnice v Leviciach je Nitriansky samosprávny kraj

Osobnosti a pamiatky regiónu: Pamätné tabule

Pamätné tabule

 

Pamätná tabuľa Gábora Barossa

Umiestnenie:
Námestie hrdinov, budova Kalvínskeho dvora (Kalvin udvar)

Text na tabuli:
1848-92 • BAROSS • GÁBOR
VASMINISTER
Minister dopravy
študoval v Leviciach
1857-1861
Lévai város volt diákja

Odhalenie: 9.5.1999

Gábor Baross

národohospodár, politik
6.7.1848 Pružina – 8.5.1892 Budapešť

V rokoch 1857-1860 študoval na gymnáziu v Leviciach, Györi a Ostrihome. V roku 1782 získal doktorát na právnickej fakulte v Budapešti. Pôsobil ako župný podnotár v Trenčíne. Zaujímal sa o rôzne spoločenské problémy. V roku 1873 popri svojej práci založil župné noviny s názvom „Považský list“. Noviny vychádzali v slovenčine, maďarčine a nemčine. V roku 1874 sa stal hlavným župným notárom. Ako 27-ročného ho zvolili za poslanca parlamentu. V roku 1885 sa stal spoluzakladateľom a vedúcim činiteľom Uhorského vzdelávacieho spolku Slovákov. O rok neskôr sa stal ministrom dopravy a zároveň od roku 1889 aj ministrom priemyslu a obchodu. Zomrel 9.5.1892 po náhlej chorobe. Zaslúžil sa o poštátnenie rozhodujúcej časti uhorských železníc, modernizáciu železničnej a vodnej dopravy, rozvoj poštových služieb. Osobitnú pozornosť si zasluhuje Barossov veľký podiel na dokončení regulácie železných vrát na Dunaji. Na niekdajšom dome v Zelenozáhradnej ulici, v ktorom ako študent býval, bola mramorová pamätná tabuľa, ktorá sa teraz nachádza v Tekovskom múzeu. Na jeho počesť bola 9. mája 1999 odhalená na Kalvínskom dvore pamätná tabuľa.


Pamätná tabuľa Jozefa Cígera Hronského

Umiestnenie:
Ulica F. Engelsa, budova Pedagogickej a sociálnej akadémie

Tex na tabuli:
JOZEF CÍGER HRONSKÝ
٭23.2.1896 - †13.7.1960

V roku J. C. Hronského 2010
•Matica slovenská•
•Dom MS Levice•

V tejto budove študoval v rokoch 1910-1914
na Učiteľskom ústave významný spisovateľ,
maliar, správca Matice slovenskej,
zakladateľ zahraničnej Matice slovenskej

Odhalenie: 3.6.2010

Jozef Cíger Hronský

spisovateľ, publicista
23.2.1896 Zvolen – 13.7.1960 Luján

V rokoch 1910 až 1914 študoval v Maďarskom kráľovskom štátnom učiteľskom ústave v Leviciach. Pôsobil ako učiteľ v Krupine, Kremnici, Martine. Aktívne sa zúčastňoval na tvorbe kultúrnych hodnôt. V roku 1933 sa stal tajomníkom Matice slovenskej v Martine a v roku 1940 jej správcom. Z Matice slovenskej vybudoval vrcholnú národnú inštitúciu. Po roku 1945 odchádza do emigrácie do Rakúska, neskôr do Talianska. Od roku 1948 žil a tvoril v Argentíne. Pracoval v Slovenskom kultúrnom spolku v Argentíne a v roku 1956 sa stal predsedom Slovenskej národnej rady v zahraničí. Bol významným matičným organizátorom a výrazne ovplyvnil edičnú činnosť na Slovensku. Aktívne sa podieľal na založení zahraničnej Matice slovenskej. Bol aj maliarom a kultúrne všestranne činným človekom. Zaslúžil sa o vybudovanie tlačiarne Neografia v Martine. Zomrel 13. 7. 1960 v Luján v Argentíne. Roku 1993 previezli jeho telesné pozostatky do Martina a uložili ich na Národnom cintoríne. Na jeho počesť bola 3. júna 2010 odhalená na priečelí budovy Pedagogickej a sociálnej akadémie pamätná bronzová tabuľa s plastickým portrétom.


Pamätná tabuľa Petra Jilemnického



Umiestnenie:

Ulica F. Engelsa, budova Pedagogickej a sociálnej akadémie

Tex na tabuli:
V tejto budove v roku 1921 maturoval
Národný umelec
Peter Jilemnický
zakladateľ slovenskej soc. literatúry

Odhalenie:


Peter Jilemnický

slovenský spisovateľ, novinár
18.3.1901 Kyšperk – 19.5.1949 Moskva

Vzdelanie získal na meštianskej škole v Kyšperku a v Červenej Vode, pokračoval na Strednej poľnohospodárskej škole v Chrudimi. V roku 1921 vykonal na učiteľskom ústave v Leviciach diferenčnú maturitnú skúšku. V rokoch 1923 – 1926 pôsobil ako učiteľ na Kysuciach. Od roku 1927 študoval na Štátnom ústave žurnalistiky v Moskve. V roku 1928 sa stal redaktorom denníka Pravda a v roku 1930 sa vrátil k učiteľskému povolaniu. V rokoch 1943 – 1945 bol väznený za protifašistickú činnosť. Od roku 1948 bol kultúrnym atašé v Moskve, kde pôsobil až do svojej smrti. Vo svojej tvorbe sa prezentoval ako sociálne cítiaci autor a modernista, ovplyvnený poetizmom a expresionizmom.

Copyright © 2006 - 2019 Tekovská knižnica v Leviciach
Web dizajn a redakčný systém SwiftSite od spoločnosti ELET systems | Vyhlásenie o prístupnosti