Spomienka na Andreja Chudobu
Už je to sedem rokov, čo tento svet opustil prozaik, básnik a scenárista Andrej Chudoba, v týchto dňoch si pripomíname jeho nedožitých 94 rokov.
Andrej Chudoba (vlastným menom Ondrej Hudoba) sa narodil 21. novembra 1927 v Malých Krškanoch v roľníckej rodine. Vzdelanie nadobúdal v Krškanoch, Bátovciach a v Leviciach. Po skončení základnej vojenskej služby bol učiteľom v Žemberovciach a v Čajkove. Neskôr pracoval v SES Tlmače ako robotník – rysovač, pomocný účtovník v Jednote v Pukanci a ako robotník - plánovač v závode Sandrik Dolné Hámre. Na Základnej škole v Pukanci učil od roku 1963 až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1990.
Písať začal počas štúdia na Učiteľskej akadémii v Leviciach. Patril medzi významných predstaviteľov súčasnej slovenskej literatúry a k popredným osobnostiam kultúrneho života okresu Levice. Jeho tvorba je bytostne spätá s naším regiónom.
Základná škola v Pukanci v spolupráci s Maticou slovenskou organizuje od roku 1997 celoslovenskú literárnu súťaž pod názvom Cena Andreja Chudobu. Dva mesiace po konaní 10. ročníka literárnej súťaže, presne 21. januára 2014, jeho najbližší, priatelia a literárna verejnosť s veľkým bôľom prijali informáciu o jeho smrti. Bolo to v čase, keď vyšla jeho posledná kniha Svedectvá a spomienky (memoáre), v ktorej sa opäť vyznal z lásky k rodnému kraju a ľuďom žijúcim v tomto regióne.
Významnú úlohu v jeho tvorbe zohráva vnímanie prírody (oblasť Tekova a Hontu), s ktorou sú neodmysliteľne spojené aj postavy. Práve na základe tohto spojenia ho kritici v počiatkoch, ale i neskôr mylne zaradili medzi pokračovateľov tradície lyrizovanej prózy. Ústrednou témou v jeho dielach je láska – či už v podobe medziľudských vzťahov alebo ako puto medzi človekom a zemou:
„Krajina je natoľko zrastená s človekom, že ju jednoducho nemožno od neho oddeliť. Krajina je človek a človek je krajina. Človek je všadeprítomný, tak ako je krajina všadeprítomná v jeho živote.“
Deťom venoval knihu Sedemdesiatsedem povestí spod Slovenskej brány, mladí čitatelia môžu nahliadnuť do mladosti autora v diele Zázrak na konci sveta, v ktorej opisuje obdobie svojich študentských čias. S významnými slovenskými fotografmi spolupracoval na vydaní viacerých obrazových publikácií, je autorom filmových scenárov, televíznych hier i rozhlasových adaptácií.
No nie iba takto si na Andreja Chudobu spomíname. My, čo sme mali tú úžasnú možnosť vnímať ho nielen cez jeho diela, ale sme ho poznali aj osobne, nesieme si vo svojich mysliach a srdciach obraz obdivuhodného človeka, vyznačujúceho sa dobrotou a múdrosťou, veľkodušného a ušľachtilého gavaliera... Budeme si tiež pamätať i jeho odkaz, ktorý nachádzame v synkretizme jeho života a diela – a je ním láska.
„Viem, na mojom čiernom žulokameni
chýba už len zopár zlatých písmen,
no moja duša ešte pramení
v poézii, ktorú práve píšem.
O tom, čo mi šepcú javory,
že navždy stratím, po čom duša prahne,
že raz aj moja svieca dohorí
a každú krásu jeseň pokorí,
no na lásku už nedosiahne.“
text: Anna Medzihradská
snímka: www.litcentrum.sk